FILMOM BÚRAME PREDSUDKY

V rámci projektu Filmom búrame bariéry Vám prinášame rozhovory s ľuďmi, ktorým život Rómov nie je cudzí a ich poslaním je pozdvihnúť život najchudobnejších Rómov. V rozhovoroch Vám tiež predstavíme Rómov, ktorí pochádzajú z neprajného prostredia rómskej osady a napriek prekážkam sa dokázali vymaniť z kruhu chudoby.  Rozhovory nájdete na našom youtube kanáli Podcasty Pre človeka a podcastových apkách Spofity, Anchor a iPhone Podcastoch ako Podcasty Pre človeka. V rámci projektu sme vyrobili aj filmy o živote Rómov, ktoré prezentujeme na stretnutiach v školách, komunitných centrách a voľnočasových kluboch. Niektoré z nich nájdete tiež na na našom youtube kanáli Pre človeka

Realizujeme projekt podporený prostredníctvom Active Citizens Fund

13.1.2022: Vďaka podpore Active Citizens Fund začíname s realizáciou projektu Filmom búrame predsudky. Projekt "Filmom búrame predsudky" je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Cieľom projektu je prispieť k znižovaniu diskriminácie a búraniu predsudkov voči Rómom. Tento cieľ budeme sledovať prostredníctvom tvorby filmov a podcastoch o Rómoch, ktoré budeme prezentovať vo virtuálnom priestore, v školách, komunitných centrách. Filmy približujú neskreslený pohľad do života rómskych tínedžerov, ich možnosti aj schopnosti. Druhou kategóriou filmov sú filmy o Rómoch, ktorí našli uplatnenie v spoločnosti a sú príkladom pre rómsku aj nerómsku verejnosť.

Jedným zo závažných dôvodov marginalizácie sú predsudky spoločnosti, upozorňovanie len na negatívne stránky ich spôsobu života, zovšeobecňovanie. V dôsledku toho aj jednotlivci či rodiny, ktoré majú snahu zmeniť svoje životné podmienky, zaradiť sa do spoločnosti, nájsť si zamestnanie, sú domotivovaní postojom väčšinovej spoločnosti, cítia sa neakceptovaní, neprijatí, a často je to dôvodom frustrácie.

S týmito skutočnosťami sa stretávame pri našej práci a vnímame, že je ťažké vysvetliť skutočný život, snahu, túžbu, úspech aj neúspech Rómov slovami. Preto sme sa rozhodli stvárniť tieto skutočnosti prostredníctvom dokumentárnych filmov a podcastov. Prezentáciou a šírením filmov chceme dosiahnuť dosah k ľuďom, ktorí nemajú priamu skúsenosť s rómskou komunitou a vytvárajú si predsudky len na základe medializovaných (väčšinou negatívnych) správ o rómskej komunite.

Negatívny postoj väčšinovej spoločnosti a predsudky chceme zmierniť tým, že poskytneme reálny neskreslený obraz o živote Rómov prostredníctvom štyroch dokumentárnych filmov. Dva filmy zdokumentujú cestu úspešných Rómov - v tomto prípade ide o Rómov, ktorých úspech spočíva v uplatnení sa v spoločnosti (v umeleckej oblasti, pracovnej oblasti, sú akceptovaní a uznávaní väčšinovou spoločnosťou). Dva filmy nahliadnu do sveta tínedžerov minority aj majority, predstavia svoje sny, túžby a možnosti ich naplnenia. V tomto zmysle bude vytvorených aj minimálne 12 podcastov.

Rozhovor s Antonom Fričom - realizátorom projektu Filmom búrame predsudky

Anton Frič je charitný pracovník a fotograf, ktorý pomáha tam, kde väčšina z nás nemá odvahu ani vkročiť. Dnes s ním vstúpime do príbytku rómskej rodiny.

Filmom búrame predsudky je projekt, ktorý má za cieľ priblížiť život Rómov a poukázať najmä na ich lepšie stránky. Čo ťa priviedlo k tejto myšlienke?

Pochádzam z Oravy, kde Rómovia prakticky nie sú. Prvý krát som živého Róma stretol keď som mal 17 rokov. Dlhý čas som poznal Rómov len televíznych reportáži - na jednej strane ako úspešných hudobníkov, na druhej strane ako problémovú ukričanú skupinu ľudí žijúcu v osadách a getách. Ako charitný pracovník som sa k Rómom dostal bližšie, mal som možnosť spoznať ich a nahliadnuť do ich životov. Zistil som, že to, čo môžeme vidieť v televízii je len malá - väčšinou práve negatívna - časť rómskeho sveta. Pritom môžeme vidieť aj veľa pozitívnych príkladov a tie sú veľmi málo prezentované.

Čím ťa ich osud zaujal ?

Navštívil som už veľa rodín. Niektoré žijú v provizórnych chatrčiach, iné majú pekne upravené domy. Začal som sa viac zaujímať o ich históriu a zistil som, že mnoho z ich minulosti má priamy dopad na ich dnešný spôsob života, na ich možnosti, na ich myslenie, vnímanie budúcnosti, vnímanie väčšiny. Niektorí mali to šťastie, že sa ich predkovia usadili medzi väčšinovou spoločnosťou, iní to šťastie nemali a sú odkázaní na chudobu v osade. Ani to však neznamená, že nemajú šancu na lepší život a myslím si, že môžeme urobiť veľa pre to, aby sme aspoň niektorým z nich priniesli šance na lepšiu budúcnosť.

Čo by sme my ako spoločnosť alebo jednotlivci mohli pre to urobiť?

Segregácia a vylúčenie Rómov zo spoločnosti nevzniklo zo dňa na deň, preto ani zmena nie je možná za pár týždňov, mesiacov či rokov. Je to dlhodobý proces brzdený nárastom populácie a ďalšími problémami, s ktorými sa ako spoločnosť stretávame. V prvom rade je však dôležité, aby sme mali zdravý a reálny pohľad na Rómov. Nemôžeme porovnávať šance dieťaťa, ktoré má zázemie v rodine - má štandardné bývanie s elektrinou a vodou, vzdelaných rodičov, ktorí mu pomôžu s domácimi úlohami, finančné zázemie na rozvoj talentu či spoločenské vyžitie. Z týchto menovaných vecí väčšina rómskych detí nemá nič. Už pri nástupe do školy sú často odsúdené na neúspech, pretože niekto vyhodnotí, že sú zaostalé a potrebujú sa vzdelávať v špeciálnej škole. Pritom len nemajú rodičov, ktorí by ich dokázali pripraviť na školu. Nie chybou rodičov, pretože oni sami takúto prípravu nedostali. Prečo? Pretože vyrastali v osade, kde hlavnou úlohou je prežiť. Bez pitnej vody v dome, bez elektriny, bez zamestnania. Neustály kolobeh, ktorý sa dedí z generácie na generáciu. Keď ako spoločnosť pochopíme tieto skutočnosti, môžeme robiť kroky k tomu, aby sme niečo zmenili.

To znamená, že napríklad aj učiteľka môže zmeniť život takého dieťaťa?

Určite áno, ale nie je v silách učiteľa robiť niečo, čo mu nedovolí systém. V jednotlivých prípadoch určite môže učiteľ výrazne pomôcť dieťaťu, ale v prvej triede je už neskoro. Ani dieťa, ani učiteľ nedokáže dobehnúť to, čo dieťa nedostalo v útlom veku. Práve preto sa mi veľmi páči projekt Omamy (Cesta von), o ktorom sa rozprávame v jednom z našich podcastov. Zjednodušene povedané, je to raná starostlivosť o deti do troch rokov, kde tzv. omamy (vyškolené ženy z domácej komunity) učia matky ako pomôcť rozvoju detí tak, aby sa ich schopnosti a vedomosti čo najviac priblížili väčšinovej populácii rovnakého veku.

Čo je predmetom projektu Filmom búrame predsudky?

Hlavným cieľom je priniesť obraz o reálnom živote Rómov a vyzdvihnúť pozitíva. Tieto informácie prinášame prostredníctvom podcastov, filmov a ich prezentácie v školách, komunitných centrách aj vo virtuálnom priestore.

Môžeš nám priblížiť obsah filmov a podcastov?

V rámci projektu vyrobíme štyri filmy. Dva z nich sú o Rómoch, ktorí sú úspešní, pričom ako úspech nemyslíme dosiahnutie významného postavenia v kultúrnej či inej oblasti ale skôr vymanenie sa z kruhu generačnej chudoby. Jeden veľmi pekný príklad máme u našej kolegyne, ktorá vyrastala v rómskej dedine, napriek tomu si našla uplatnenie v zamestnaní, jej partner je živnostník, ktorý sa venuje stavebnej činnosti a zamestnáva aj ďalších ľudí a spolu vychovávajú 6 detí. V práci, kde má na starosti varenie a upratovanie, si ju nevedia vynachváliť, hoci tiež mali spočiatku obavy zrejme poznačené predsudkami. Ďalšie filmy budú o tínedžeroch - je to také porovnanie možností aj cieľov a túžob detí z rôznych rómskych a nerómskych prostredí. Podobnú líniu sledujú aj podcasty, v nich navyše približujeme prácu ľudí, ktorí s rómskou komunitou pracujú - či už ako sociálni pracovníci, pastorační pracovníci alebo učitelia.

Na začiatku projektu si určite mal nejakú predstavu. Ako prebiehalo nakrúcanie? Prekvapilo ťa niečo?

S tvorbou filmu už mám skúsenosti a mám veľa priateľov, ktorí sa filmovej produkcii profesionálne venujú. Podobné filmy sme nakrúcali vo vojnou sužovanom Iraku, kde sme priblížili osud prenasledovaných kresťanov, z ktorých niektorí našli útočisko na Slovensku a dodnes tu žijú. Tiež spočiatku prešli mnohými prekážkami kvôli predsudkom a strachu tunajšieho obyvateľstva, no postupne sa integrovali, navštevujú školy, majú zamestnanie, majú množstvo slovenských priateľov. Vedel som, že výroba autentického filmu si vyžaduje stráviť s účinkujúcimi nejaký čas, získať ich dôveru, spoznať ich zvyky. Len tak môže vzniknúť film prinášajúci realitu. Samozrejme, stretli sme sa s prekážkami. Rodiny, s ktorými som sa už poznal, neboli vhodné do nášho projektu alebo ak boli, nechceli sa zapojiť do tejto aktivity. Stalo sa aj to, že najskôr s natáčaním súhlasili a po mesiacoch natáčania odmietli ďalej spolupracovať. Tým vyšla niekoľkohodinová práca nazmar. Ale aj s takýmito situáciami musíme počítať.

Pre koho sú filmy a podcasty určené? Akým spôsobom ich prezentujete?

Naša produkcia je určená širokej verejnosti. Nielen Rómom, ktorí v nich môžu nájsť inšpiráciu a motiváciu pre zmenu svojej životnej situácie ale aj väčšinovej spoločnosti. Divákovi alebo poslucháčovi má predstaviť pozitívne príklady rómskej komunity ale aj ich podstatne menšie šance na dosiahnutie štandardnej životnej úrovne. Ak by sme to tak zjednodušene povedali, Róm musí pre rovnaký výsledok vynaložiť omnoho viac úsilia ako neróm - môžeme si porovnať rôzne oblasti, napríklad ukončenie strednej školy, absolvovanie vysokoškolského vzdelávania, nájsť si zamestnanie. Je dobré, aby sme si to uvedomili v každodennom živote. Preto filmy prezentujeme nielen v komunitných centrách, ale aj v školách či kluboch. S prezentáciou je vždy spojená aj diskusia.

V čom vidíš prínos týchto aktivít?

O prínose môžeme hovoriť minimálne v tom zmysle, že k ľuďom sa dostanú pravdivé informácie a reálny obraz o Rómoch a majú možnosť porovnať svoje životné šance s ich šancami. V médiách sú nám ponúkané prevažne senzačné, výstredné scény ako z hororu - zvyčajne v negatívnom svetle - bitka, požiar chatrče, zničenie obydlia, závislosť na štátnych dávkach. My prinášame reálny a pozitívny pohľad do rómskeho života, čím chceme ukázať, že aj Róm môže byť sociálny pracovník, koordinátor komunitných centier, poradca alebo kuchárka či stavebný robotník. Rovnako chceme vyzdvihnúť význam projektov zameraných na pomoc Rómom. Približujeme prácu sociálnych pracovníkov aj ich výsledky. Myslím, že každý divák či poslucháč sa dozvie niečo zaujímavé, čo môže zmeniť jeho náhľad na rómsku rodinu.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov v tvoje skvelej práci.